logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Hopko, Vasiľ

Tituly:

blahoslavený, biskup, trpiteľ za vieru, náboženský spisovateľ

Životopisné dáta:

* 21. apríla 1904, Hrabské, okr. Bardejov – † 23. júla 1976, Prešov

Životopis:

Pochádzal z rodiny maloroľníka. Gymnázium a teologickú akadémiu vyštudoval v Prešove. Za kňaza ho vysvätili 3. februára 1929. Pôsobil v Prahe, kde sa zaslúžil o vznik gréckokatolíckej farnosti (16. december 1933); stal sa jej farárom. Vďaka jeho horlivosti pražský arcibiskup F. Kordač prepustil už v r. 1935 gréckokatolíkom chrám sv. Klimenta v centre Prahy. V r. 1934 ho biskup P. Gojdič vymenoval za prvého farára novoutvorenej pražskej gréckokatolíckej farnosti. Od r. 1936 pôsobil v Prešove ako špirituál gréckokatolíckeho seminára. V r. 1940 bol promovaný za doktora teológie na bohosloveckej fakulte v Bratislave. Pôsobil ako sekretár biskupskej kancelárie (1941), profesor morálnej a pastorálnej teológie na prešovskej Bohosloveckej akadémii (1943), konzistoriálny radca (1937) a katechéta gréckokatolíckej akadémie (1940-1943).
Dňa 11. mája 1947 bol vysvätený za pomocného biskupa Prešovskej eparchie s titulom biskup midilinenský. Keď pôsobil pastoračne v Prahe medzi gréckokatolíckymi veriacimi z Mukačevskej a Prešovskej eparchie i medzi ukrajinskými emigrantmi zo západnej Ukrajiny, najmä medzi mládežou, usiloval sa prehĺbiť ich vieru a učil ich vzájomnej národnej znášanlivosti. Aj počas pôsobenia v Prešove od r. 1936 venoval popri duchovnej formácii bohoslovcov veľa času národnostnej problematike. Hoci bol sám presvedčeným Rusínom, pobádaný biskupom P. Gojdičom sa usiloval tlmiť rozpory medzi prívržencami ukrajinského a rusínskeho smeru. Od r. 1943 organizoval z poverenia biskupa P. Gojdiča pomoc pre ukrajinských utečencov, najmä gréckokatolíckych kňazov s rodinami, v čom pokračoval aj po r. 1945.
Od mája 1946 do januára 1947 pracoval ako zodpovedný redaktor náboženského gréckokatolíckeho dvojtýždenníka Blahovistnik. Usiloval sa čeliť rastúcemu tlaku na svoju Cirkev. Násilnú pravoslavizáciu odmietol, preto bol od konca apríla 1950 v domácom väzení. V máji 1950 ho internovali v Báči. Pri výsluchoch ho orgány Štátnej bezpečnosti podrobili neľudskému fyzickému i psychickému týraniu a prinútili ho podpísať vykonštruované výpovede o zakladaní ukrajinských nacionalistických organizácií a o aktívnom podporovaní „banderovských teroristov“. Proces s ním sa uskutočnil v Bratislave 24. októbra 1951. Na hlavnom pojednávaní ešte našiel toľko síl, že označil svoje výpovede za vynútené násilím. Súd ho odsúdil bez dôkazov na pätnásť rokov väzenia (väznili ho v Ilave, Leopoldove a vo Valdiciach). Vo väzení nenávratne stratil zdravie, preto mu v r. 1964 prerušili trest a internovali ho v kláštore v českom Oseku, kde bol duchovným správcom tam umiestnených rehoľných sestier. Po vypršaní trestu a po krátkom pobyte v Košiciach musel v r. 1967 opäť odísť do Oseku, kde žil v starobinci. Až na jar 1968 sa mohol vrátiť na Slovensko. Ihneď sa zapojil do aktivít za legalizáciu gréckokatolíckej Cirkvi. Zúčastnil sa na pamätnom zhromaždení gréckokatolíckych kňazov v Košiciach 10. apríla 1968, ktoré anulovalo vynútené rozhodnutie z r.1950 o zrušení únie a splynutí gréckokatolíkov s pravoslávnymi.
Od r. 1968 pôsobil v Prešove, v apríli 1969 bol menovaný za svätiaceho biskupa Prešovskej eparchie (ordinárom sa stal Mons. J. Hirka). Keď v započatom 73. roku života zomrel, bol už mimo centra diania. V období tzv. normalizácie Krajský súd v Bratislave zamietol jeho žiadosť o súdnu rehabilitáciu.
Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku slávi sviatok blaženého hieromučeníka Vasiľa Hopka 11. mája, gréckokatolíci v USA 23. júla.
Je autorom diela Grekokatoličeska cerkov 1646-1946, vyzdvihujúceho význam gréckokatolíkov, ktorých chápe ako tvorcov kultúrneho a náboženského mosta medzi Východom a Západom (vyšlo pri príležitosti 300. výročia Užhorodskej únie). Napísal aj dve nábožensko-poučné diela Christos posredi nas a Christos v nas. Náboženské úvahy mu vychádzali v časopise Blahovistnik a Slovo. Je autorom príležitostnej spomienkovej publikácie J. E. Pavel Gojdič, CSVV, jepiskop prjaševskij.

Pramene:

Katolícke noviny, r. 62, 1947, č. 5; Blahovistnik, r. 2, 1947, č. 10; Korba, E.: Hodina s jubilantom. Slovo, r. 6,1974, č. 4; Bujňák, J.: Spomienka na Otca biskupa Mons. ThDr. Vasila Hopku. Gréckokatolícky kalendár, 1986, s. 36-39; Fedor, M.: Z dejín gréckokatolíckej cirkvi v Československu 1945-1950. Košice 1993; Letz, R.: Postavenie gréckokatolíckej cirkvi v Česko-Slovensku v rokoch 1945-1968. Historický časopis, r. 44, 1996, č. 2, s. 262-280; Vicen, J.: Spomienka na spoluväzňa, dôstojného pána biskupa Vasila Hopku. Rkp.; Mikloško, F.: Nebudete ich môcť rozvrátiť. Bratislava 1991; Voroňák, J.: Vladyka ThDr. Vasiľ Hopko. In: Zostali verní I. Osudy gréckokatolíckych kňazov. Košice 1997, s. 22-27; Schematismus... 1948, s. 78.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
943336Hopko, VasiľGrekokatoličeska cerkov 1646-19461946
942677Hopko, VasiľJ. E. Pavel Gojdič, CSVV, jepiskop prjaševskij1947
911607Hopko, VasiľChristos prosredi nas1947
911608Hopko, VasiľChristos v nas1948
19011Hopko, VasiľKristus v nás : Rozjímania o Eucharistii2005

Knihy o ňom

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
18997Dancák, FrantišekRaduj sa blažený Vasiľ2004

Šefredaktor periodika

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
1026267Hopko, VasiľBlahovistnik r. I. (1946)1946
1026271Hopko, VasiľBlahovistnik r. II. (1947)1947