logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Hnilica, Pavol Mária, SJ

Tituly:

biskup umlčanej Cirkvi, zakladateľ diela Pro fratribus

Životopisné dáta:

* 30. marca 1921, Uňatín, okr. Krupina – † 8. októbra 2006, Trnava

Životopis:

Bol najstarší z ôsmich detí. Ľudovú školu navštevoval v Bzovíku a Uňatíne (1927-1935). Potom pracoval ako robotník na stavbe ciest. V rokoch 1939-1940 študoval na meštianskej škole v Krupine. V štúdiu pokračoval v Kláštore pod Znievom, kde 12. augusta 1941 vstúpil do jezuitskej rehole, noviciát absolvoval v Ružomberku v rokoch 1941-1943. Dokončil strednú školu v Kláštore pod Znievom a vo februári 1945 zmaturoval v Trnave, kam sa pred príchodom frontu presťahovala väčšina jezuitov z Ružomberka. Filozofiu študoval v rokoch 1945-1948 v Brne a v Dečíne. V r. 1948 bol magistrom v malom seminári v Levoči; keď seminár poštátnili, odišiel do Trnavy a začal tam študovať teológiu. Štúdium bolo násilne prerušené 14. apríla 1950 štátnym zásahom proti mužským reholiam (Akcia K). Deportovali ho do Jasova, odtiaľ 25. apríla 1950 do Podolínca a v septembri 1950 do Pezinka. Dňa 24. septembra 1950 ho prepustili, pretože mal 9.októbra 1950 nastúpiť vojenský výcvik. Využil svoju krátku „slobodu“ a vybral sa do Rožňavy, kde ho biskup Róbert Pobožný 29. septembra 1950 tajne vysvätil za kňaza. Trojtýždňový vojenský výcvik si odbavil v Brne. Tam sa zapísal do jednoročného vyššieho zdravotníckeho kurzu a v lete 1951 ho skončil ako diplomovaný ošetrovateľ. V decembri 1950 mu zástupca provinciála oznámil, že z rozhodnutia rehoľných predstavených má byť vysvätený za biskupa. Konsekroval ho biskup R. Pobožný 2. januára 1951 v pivničnej miestnosti rožňavskej nemocnice. Hnilica navonok vystupoval ako poslucháč zdravotníckeho kurzu, tajne však vysviacal rehoľníkov, ktorí dokončievali či po zatvorení kláštorov tajne dokončili teologické štúdium.
Do augusta 1951 vysvätil asi 50 kňazov. Keď mu už bola polícia na stope a prv ako utiekol za hranice, v noci z 24. na 25. augusta 1951 vysvätil za biskupa Jána Ch. Korca. Od septembra do decembra 1951 sa skrýval a 3. decembra 1951 prešiel so skupinou utečencov do sovietskej zóny Rakúska. Po krátkom pobyte vo Viedni odišiel do Innsbrucku. Rehoľní predstavení rozhodli, že jeho biskupstvo sa nezverejní a uložili mu, aby dokončil štúdium teológie v Innsbrucku. V septembri 1952 prišiel do Ríma. Býval v Orientálnom ústave a navštevoval prednášky na Pápežskej gregoriánskej univerzite. Medzitým vypracoval správu o náboženskej situácii na Slovensku. Generálny predstavený jezuitov dal zo správy pripraviť asi stostránkový výťah s titulom La lutte du Communisme athée contre l’Eglise dans une pays d’Európe Centrale (Boj bezbožného komunizmu proti Cirkvi v jednej stredoeurópskej krajine). Dielko vyšlo knižne ako Religious Problems in a Country under Communist Rule (Náboženské pomery v krajine pod komunistickou nadvládou, Rím 1956; bolo preložené do deviatich jazykov). V rokoch 1957-1959 si vykonal tretiu probáciu v nemeckom Münsteri.
Pokladal sa za pastiera umlčanej Cirkvi, vytrvalo upozorňoval na jej utrpenie a získaval pre ňu symp
atie. Našiel porozumenie a podporu mnohých významných osobností (napr. G. Montini, neskorší pápež Pavol VI., P. Lombardi, Chiara Lubichová) a hnutí (Focolare, Kirche in Not, Mondo migliore a pod.). Počas Druhého vatikánskeho koncilu bol spočiatku poradcom (peritus), ale keď Pavol VI. rozhodol zverejniť 17. mája 1964 jeho biskupskú hodnosť, zúčastňoval sa na zasadaniach ako jeden z koncilových otcov. Na zasadnutí 26. septembra 1965 vystúpil s prejavom, v ktorom žiadal, aby koncil odsúdil ateizmus ako „najvážnejší blud súčasnosti“.
Autoritou svojej biskupskej funkcie podopieral rozličné akcie, krížové výpravy obetí a modlitieb za obrátenie Ruska. Šíril posolstvo Fatimy a úctu k Panne Márii Fatimskej. V rokoch 1968-1969 zorganizoval pomocné akcie pre pútnikov a návštevníkov z vtedajšej ČSSR. Mal kľúčový podiel na príprave osláv 1100. výročia smrti sv. Cyrila v Ríme. V r. 1968 pomohol Matke Terézii z Kalkaty založiť prvý kláštor misionárok lásky v Ríme a neskôr, v r. 1991, na Slovensku.
V r. 1969 založil dielo Pro fratribus a začal vydávať jeho bulletin v taliančine, neskôr i v nemčine, vo francúzštine, v angličtine, od r. 1990 aj v slovenčine. Jeho pevné stanovisko voči ateistickému komunizmu sa stretávalo s odporom nielen komunistov a ich súpútnikov, ale aj v radoch vatikánskej diplomacie, kde sa od r.1965 začala zavádzať voči socialistickým krajinám tzv. Ostpolitik, politika hľadania kompromisov. Po zvolení kardinála Karola Wojtylu za pápeža znásobil svoje úsilie, aby Ján Pavol II. zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Keď tento akt zasvätenia prebiehal v slobodnom svete, on ako turista dômyselným spôsobom odslúžil 24. marca 1984 svätú omšu s aktom zasvätenia v Chráme Usnutia Bohorodičky v Kremli.
V decembri 1989 sa po 38 rokoch vrátil na Slovensko. V zrútení komunistického systému videl splnenie fatimského proroctva. Organizoval duchovnú a materiálnu pomoc cirkvám v bývalých komunistických krajinách. Na tento cieľ 25. marca 1995 vzniklo za jeho účasti mariánske spoločenstvo Pro Deo et fratribus - Rodina Panny Márie Spoluvykupiteľky, ktoré malo v r. 1997 asi 160 členov (kňazov, rehoľných sestier, noviciek, novicov a seminaristov) zo štrnástich národností. Leto roku 2006 strávil v kláštore Božieho Milosrdenstva Rodiny Panny Márie v Nových Hradoch v južných Čechách, kde v nedeľu 8. októbra 2006 zomrel. Je pochovaný v krypte Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Trnave.

Pramene:

Hnilica, J. - Vnuk, F.: Pavol Hnilica, biskup umlčanej Cirkvi I-II. Trnava 1992 a 1996; internetový zdroj.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
1042429Hnilica, Pavol Mária, SJReligious Problems in a Country under Communist Rule 1956
286906Hnilica, Pavol Mária, SJRozhovory o ľuďoch, udalostiach a Božej dobrote2001
19981Hnilica, Pavol Mária, SJFatimské posolstvo a Božie Milosrdenstvo.2005
23836Hnilica, Pavol Mária, SJMilosťou Božou zdobená2006
5201Hnilica, Pavol Mária, SJNáboženské problémy v krajine ovládanej komunistami2006

Autor článkov

Por. č.ČasopisRok ČísloZodpovednosťNázov
1996Hlasy z Ríma198112Biskup Pavol Hnilica PETER POSILIIL SVOJICH BRATOV.