logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Hatala, Štefan (1915-1990)

Tituly:

filozof, teológ, náboženský publicista a prekladateľ, etik, trpiteľ za vieru

Životopisné dáta:

* 27. februára 1915, Černová, okr. Ružomberok – † 6. novembra 1990, Ružomberok-Biely Potok

Životopis:

Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil v r. 1932. Gymnázium absolvoval v Kláštore pod Znievom r. 1936. Filozofiu študoval v Innsbrucku, no v r. 1938 ochorel a vrátil sa na liečenie do Ružomberka. V r. 1939 pokračoval v štúdiu teológie v Segedíne, ale pre chorobu musel opäť prerušiť štúdiá a vystúpiť z rehole. Ujal sa ho spišský biskup Ján Vojtaššák, vysvätil ho 1. novembra 1943 za kňaza.
Po kňazskej vysviacke pracoval v jeho biskupskej kancelárii ako aktuár. Na jeseň r. 1949 ho zatkli v rámci akcie zameranej proti biskupom a biskupským úradom. V r. 1951 bol odsúdený na trinásť rokov nepodmienečne. Po prepustení z väzenia na základe amnestie prezidenta republiky r. 1960 pracoval sedem rokov ako robotník. Potom sa stal správcom farnosti Biely Potok (pri Ružomberku), od r. 1969 pôsobil ako správca farnosti v Liptovskom Svätom Jáne. V r. 1971 pôsobil v Ružomberku-Bielom Potoku.
Od r. 1940 prispieval najmä do časopisov a novín: Kultúra, Obroda (1943-1944), Verbum (1946-1948), Nová práca (1945-1948), Katolícke noviny (1968-1969) a Most. V knižnej štúdii Kresťanský humanizmus (Ružomberok 1944) načrtáva možnosť syntézy kresťanstva s novovekom: do tejto syntézy sa má previesť všetko pozitívne, čo priniesli dejiny. Kresťanstvo chápe ako katolicizmus v univerzálnom zmysle; jedine univerzalistický kresťanský humanizmus, na ktorý poukázal J. Maritain, je schopný pozitívneho vývinu v dejinách. Ostatné humanizmy novoveku (marxisticko-ateistický, protestantský, ortodoxný) sa v konečnom dôsledku ukážu byť antihumanizmami. V stati Naša katolícka prítomnosť (Kultúra, r.16, 1944, č.l) zdôraznil, že katolícky univerzalizmus alebo univerzalistický katolicizmus potrebuje celého človeka. To sa však podarí len vtedy, ak do života človeka a celej jeho kultúry vstúpi Kristus.
V knihe O živého Krista v nás (Verbum, r. 1, 1946) sa zasvätene vyjadril k aktuálnym otázkam kresťanstva a Cirkvi. V pastorácii potrebuje Cirkev horlivých kňazov, ale aj horlivých a vzdelaných laikov, ktorí svedectvom svojho vlastného života pomôžu odstrániť rozpor medzi ideálom a mienkou masy. Je nevyhnutné, aby sa čo najviac laikov zapojilo do nového a obrodného hnutia činného katolicizmu. Upozornil, že východný ateizmus bude skúšobným kameňom náboženskej sily západnej kultúry a civilizácie. Základom nového sociálneho organizmu sa musí stať živé kresťanstvo a uvedomelý duchovný život.
A to je aj výzva k jedinej oprávnenej revolúcii - k revolúcii ducha. V tomto smere sa uberá i jeho práca Kráľovské kňazstvo. Príručka katolíckej akcie (Verbum, r. 1, 1947). Jeho kniha Kresťanský spoločenský poriadok (Košice 1948) bola významným prínosom ku kresťanskému riešeniu sociálnej otázky a sociálnej etiky. V prvej časti podal systematický prehľad a zdôvodnenie katolíckeho stanoviska v základných sociálno-etických otázkach vlastníctva a spoločenskej výmeny, v druhej časti podal súhrnný prehľad dejinného vývoja rozličných sociálnych hnutí a učení s osobitným zreteľom na prínos katolíckej Cirkvi. Z personalistického stanoviska tu kritizoval individualizmus vrcholiaci v liberalizme a kapitalizme a načrtol hlavné piliere harmonickej spoločenskej sústavy, vyrovnávajúcej jednostranné krajnosti.
V problematike sociológie a etiky vlastníctva bol ovplyvnený sociálnymi pápežskými encyklikami. V oblasti filozofie zamietal Losského i Dieškov intuitívny realizmus. V stati Absolútne kritérium pravdy (Verbum, r. 2, 1947, č. 3) z tomistického hľadiska dokazoval, že nie je možná imanencia samotných vecí vo vedomí. Obhajoval slobodu každého človeka proti marxistickým filozofom (M. Kammari, G. V. Plechanov, L. Szántó).
Koncom sedemdesiatych rokov venoval zvýšenú pozornosť mysleniu P. Teilharda de Chardin, a to najmä v ineditných štúdiách Teilhardov fenomén (1969) a Noosféra štruktúr. Noosféra v chápaní V.I. Vernadského, historického materializmu a P. Teilharda de Chardin (1977); podľa neho Teilhard koncipoval svoju teóriu tzv. noosféry bez uceleného podania dejín reflexie vedomia. Pokúšal sa aj o syntetické podanie filozofie a teológie, ako to dokazujú jeho rukopisné diela Filozofické reflexie (1976) a Súhrn pre veriaceho. Príspevok k integrácii pojmovej základne katolíckej teológie (1972).
Z ďalších jeho samizdadových prác treba uviesť: V ústrety rozlíšeniu (1976), v ktorej sa jasne vymedzuje rozdiel medzi kresťanskou a marxistickou filozofiou, Rázcestie smrti (1977), čo je úvaha o empirickom a biblickom obraze smrti. Zástoj etiky v teologickej morálke (1982), Teológia Božieho súdu (1979) a Boží Karmel (1982).
Prekladal z francúzštiny a nemčiny, najmä práce J. Maritaina, M. V. Bernadota (Eucharistiou k Najsvätejšej Trojici. Trenčín 1944), J. Huizinga. Záslužným činom bol jeho preklad diela Tomáša Akvinského Suma proti pohanom (4 zväzky, 1976-1979), ktoré je doposiaľ v rukopise. Hatalove diela sú mimoriadne aktuálne a treba ich sprítomniť slovenskej verejnosti.
Práce z filozofie a kultúrnej filozofie: Ideál organickej celistvosti (Verbum, r. 1, 1947, č. 8); Chaos okolo morálnosti (Verbum, r. 1, 1947, č. 10); Humanizmus, pluralizmus a integrácia (Katolícke noviny, r. 83, 1968, č. 41); Rozklad základu Kantovej etiky (Most, r. 18, 1971). Práce zo sociálnej filozofie a etiky aj z teórie vlastníctva: K otázke vlastníctva (Kultúra, r. 15, 1943, č. 3); Slovenská rodina (Kultúra, r. 16, 1944, č. 8); Etický zástoj práce v spoločenskom hospodárstve (Verbum, r. 1, 1947, č. 7-8); Totálna demokracia (Verbum, r. 1, 1947, č. 9); K pozemkovej reforme cirkevných majetkov (Verbum, r. 1, 1947, č. 2); Etický základ prirodzenej hospodárskej sústavy (Verbum, r. 1, 1947, č. 4—5); Sociológia protikladov (Verbum, r. 2, 1948, č. 7-8). Nábožensko-teologické práce: Sila duchovných cvičení (Kultúra, r. 15, 1943, č. 6-7); Naša katolícka prítomnosť (Kultúra, r. 16, 1944, č. 1); Protestantizmus v Nemecku v pohybe (Verbum, r. 1, 1947, č. 2); Rozmach na sklonku Cirkvi (Verbum, r. 1, 1947, č. 4-5); Prejavy liturgického hnutia u nás (Verbum, r. 1, 1947, č. 9); Katolícke hnutie Una sancta v Nemecku (Verbum, r. 2, 1948, č. 7-8); Koncil o slobode náboženstva (Katolícke noviny, r. 83, 1968, č. 37); Etika sociálnej integrácie (Katolícke noviny, r. 84, 1969, č. 1; Autonómia pozemskej kultúry (Katolícke noviny, r. 84, 1969, č. 4); Kultúra nového humanizmu (Katolícke noviny, r. 84, 1969, č. 5); Rozvoj spoločenského hospodárstva (Katolícke noviny, r. 84, 1969, č. 10); Ovocie apoštolátu svetských veriacich (Katolícke noviny, r. 84, 1969, č. 19); Nová poloha v slovenskej duchovnej kultúre (Katolícke noviny, r. 105, 1990, č. 33).

Pramene:

Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 237; Münz, T.: Náboženská filozofia na Slovensku v prvej polovici 20. storočia. Filozofia, r. 49, 1994, č. 7; Lesňák, R.: Listy z podzemia. Bratislava 1998, s. 31, 33, 35, 226, 297; Osobný archív autora.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
418955Hatala, Štefan (1915-1990)Kresťanský humanizmus1944
1049270Hatala, Štefan (1915-1990)O živého Krista v nás1946
1049269Hatala, Štefan (1915-1990)Kráľovské kňazstvo1947
1048752Hatala, Štefan (1915-1990)Kresťanský spoločenský poriadok1948
942341Hatala, Štefan (1915-1990)Teilhardov fenomén1969
942344Hatala, Štefan (1915-1990)Súhrn pre veriaceho1972
942343Hatala, Štefan (1915-1990)Filozofické reflexie1976
942345Hatala, Štefan (1915-1990)V ústrety rozlíšeniu1976
942342Hatala, Štefan (1915-1990)Noosféra štruktúr1977
942346Hatala, Štefan (1915-1990)Rázcestie smrti1977
942348Hatala, Štefan (1915-1990)Teológia Božieho súdu1979
942347Hatala, Štefan (1915-1990)Zástoj etiky v teologickej morálke1982
942349Hatala, Štefan (1915-1990)Boží Karmel1982