logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Hanus, Ladislav

Tituly:

filozof, teológ, pedagóg, publicista, prekladateľ, trpiteľ za vieru

Životopisné dáta:

* 26. februára 1907, Liptovský Svätý Mikuláš – † 14. marca 1994, Ružomberok

Životopis:

Základnú školu vychodil v rodnom meste (1912-1917), kde absolvoval aj reálne gymnázium (1917-1925). Teológiu začal študovať v Spišskej Kapitule (1926). Po dvoch semestroch ho poslali študovať na jezuitskú teologickú fakultu univerzity v Innsbrucku, kde získal doktorát filozofie (1928) a neskôr aj doktorát teológie (1932) a v r. 1934 tam promoval. Za kňaza ho vysvätili 24. júla 1932.
Najprv pôsobil ako kaplán v Spišských Vlachoch, od r. 1933 v Spišskej Novej Vsi, v r. 1935 v Ružomberku pri Andrejovi Hlinkoví a v r. 1937 ako katechéta na gymnáziu v Kežmarku. V rokoch 1938-1950 prednášal morálku, sociológiu a cirkevné umenie na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule. Od r. 1940 zastával funkciu diecézneho cenzora. Po násilnom zrušení seminára a školy v júli 1950 sa vyše roka skrýval na Kysuciach, v septembri 1952 ho bez právneho podkladu zatkli a nespravodlivo odsúdili za „vlastizradu“ na 15 rokov väzenia. Počas trinásťročnej nelegálnej väzby vystriedal viacero väzníc od Pankráca po Leopoldov, z toho vyše desať rokov strávil vo Valdiciach, kde tajne prednášal morálku spoluväzňom, ktorí ešte nemali skončené teologické štúdiá. V r. 1965 ho prepustili na slobodu, tri roky pracoval ako kurič v Dúbravke (miestna časť Bratislavy). Až r. 1968 mohol znovu nastúpiť do pastorácie, stal sa správcom farnosti v Kvačanoch (1968-1973) a v Hybiach (1974-1984). Posledné roky života strávil na dôchodku v Ružomberku. Dňa 5. marca 1992 mu Univerzita Komenského v Bratislave udelila čestný doktorát filozofie.
Na jeho duchovné a intelektuálne formovanie mal rozhodujúci vplyv rektor spišského seminára František Skyčák a filozofické i teologické štúdium v Innsbrucku; pre študentov, ktorí prišli z provinčných pomerov Uhorska, predstavovala tamojšia univerzita bránu do európskej a svetovej kultúry. Tam sa dostal do víru európskych duchovných prúdov a postupne nadobudol istú univerzálnosť. Tú potom s ďalšími absolventmi univerzity prenášal na Slovensko, kde sa musel vyrovnávať s domácou intelektuálnou obmedzenosťou a nekultúrnosťou, ktorá sa prejavovala najmä v nepochopení vzťahu kultúrnosti a náboženstva. Vo vtedajšej slovenskej katolíckej mentalite bolo treba prekonávať jednak nečinný konzervativizmus, jednak jednostranný supranaturalizmus a devocionalizmus. Nezaobišlo sa to bez kontroverzií, no v každom prípade „generácia z Innsbrucku“ presadila na Slovensku novú duchovnú líniu, ktorá vyústila až do pokoncilového aggiornamenta.
Prispieval do viacerých kultúrnych, literárnych a náboženských časopisov (Rozvoj, Svoradov, Kultúra, Svetlo, Slovenské pohľady, Obroda, Verbum), aby mohol rozvinúť svoj ideový program. V rokoch 1941-1943 redigoval Kultúru a po rozchode so Spolkom sv. Vojtecha Obrodu so sídlom v Ružomberku (1943-1944). Možno ho považovať za filozofa a teológa kultúry, v myslení ktorého prevládala moderná orientácia. Zaujímal kritický postoj k prevládajúcim tendenciám na Slovensku - nedoceňovanie, až bagatelizovanie kultúry, nedostatočné porozumenie pre sociálne otázky, osobná i skupinová nekultúrnosť neraz spojená s klerikalizmom. Neúprosne odhaľoval prítomnosť monolitizmu, primitivizmu a singularizmu v domácom katolicizme. Rozišiel sa s jednostranným supranaturalizmom a zdôrazňoval, že vo vzťahu ku kultúre sa žiada preorientovanie v samotných princípoch. Skúmal ontologický základ kultúry, poukazoval na to, že treba vychádzať zo skutočnosti bytostnej nehotovosti človeka a z nej vyplývajúcej dvojpólovosti ľudského bytia. Bol stúpencom antropologického obratu v teológii. Nasledoval R. Guardiniho, ktorý rozvíjal zásady kresťanského humanizmu a vypracoval štruktúru modernej spirituality.
Na počiatku jeho mysliteľského úsilia sú dve vydarené knižky esejí Rozprava o kultúrnosti (Ružomberok 1943) a Rozhľadenie (Trnava 1943), v ktorých načrtáva ideál vnútornej šľachetnosti, mravnosti a kultúrnosti, čo bolo vtedy také prepotrebné pre slovenského človeka. V knižnej štúdii Všeobecné kresťanstvo (Ružomberok 1944) prechádzal na zdôvodnenie najhlbšieho základu tejto kultúrnosti, ktorý presahuje i rámec samej kultúry - na náboženstvo. Všeobecné kresťanstvo predstavuje ako univerzalistický katolicizmus, schopný integrovať všetko pozitívne z každej kultúry a inšpirovať ľudí žijúcich v ktorejkoľvek kultúre pre kultúrnosť. Do značnej miery autobiografické sú jeho Spomienky na Ferka Skyčáka (Galt, Ont., 1984). V monografii Romano Guardini, mysliteľ a pedagóg storočia (Bratislava 1994) objasnil tematiku a názory tohto nemeckého teológa a filozofa, jedného z teológov Druhého vatikánskeho koncilu; práve ako liturgického novátora ho odporučil pre obrodu slovenského katolicizmu. V rozsiahlej personálnej monografii Jozef Kútnik Šmálov; život, činnosť, tvorba (Spišské Podhradie 1992) zachytáva životné osudy, mnohostrannú literárnu, vedeckú i cirkevnú aktivitu tejto významnej kňazskej osobnosti a zhodnocuje jej význam pre národný i kultúrny život.
Jeho vrcholným dielom je monografia Človek a kultúra (Bratislava 1997, dlhé roky bola prístupná čitateľom len ako samizdat); v tejto syntéze svojho myslenia objasňuje podstatu kultúry, jej štruktúru a celú oblasť tzv. objektívneho ducha, v ktorej sa môže uplatniť každý človek svojimi tvorivými činmi. Mimoriadne aktuálnym dielom je Princíp pluralizmu (Bratislava 1997); pluralizmus chápe ako otvorený spoločenský systém s dôrazom na „pozitívnu slobodu“, uskutočňovanú na základe etických noriem a v súlade s princípmi kresťanského humanizmu. Základným príspevkom k teórii a histórii sakrálneho umenia je dielo Kostol ako symbol (Bratislava 1995), priekopnícka filozofická a teologická monografia o architektúre kostola ako duchovného symbolu v súvise s jeho liturgickým poslaním, v kontexte vývinu umeleckých slohov od prvopočiatkov až po modernú architektúru.
Po prvý raz sa zapodieval problematikou sakrálneho umenia v obsiahlej štúdii Situácia súčasného náboženského umenia (Spišská Kapitula 1943). Z jeho pozostalosti vyšla tiež historicko-teologická monografia Pokonštantínska Cirkev (Bratislava 2000), v ktorej hovorí o dvoch epochách Cirkvi, o ich odlišnosti a význame.
V diele Princípy kresťanskej morálky (1982) venuje osobitnú pozornosť antropologickým východiskám morálky; na magnetofónových páskach sú zachytené jeho pamäti, boli pripravené na vydanie pod titulom Svedok storočia spomína, vyšli v roku 2006 v dvoch zväzkoch pod názvom pamäti svedka storočia (LÚČ Bratislava 2006). Bol i mimoriadne kultivovaným prekladateľom: P. Lippert: O láske a bolesti (1940, spolu so Šprincom a í. Kováčom), R. M. Rilke: Zápisky M. L. Briggeho (1943), P. Lippert: Z Engadinu. Listy na potešenie (1947).
Hanus duchovne formoval významnú skupinu mladšej i mladej generácie katolíckych kňazov, teológov, filozofov, umelcov i architektov. Celému slovenskému kresťanskému mysleniu dal plodnú orientáciu. Sám sa stal symbolom slovenskej kultúrnosti.

Pramene:

Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 237; Pašteka, J.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, s. 448-450.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
407865Hanus, LadislavRozprava o kultúrnosti1943
403121Hanus, LadislavRozhľadenie1943
942298Hanus, LadislavSituácia súčasného náboženského umenia1943
942296Hanus, LadislavVšeobecné kresťanstvo1944
942297Hanus, LadislavSpomienky na Ferka Skyčáka1984
453196Hanus, LadislavJozef Kútnik-Šmálov1992
721094Hanus, LadislavRozprava o kultúrnosti1992
214016Hanus, LadislavKostol ako symbol1995
384043Hanus, LadislavČlovek a kultúra1997
384055Hanus, LadislavPrincíp pluralizmu1997
1046999Hanus, LadislavPokonštantínska Cirkev2000
4670Hanus, LadislavUmenie a náboženstvo2001
384160Hanus, LadislavSpomienky na Ferka Skyčáka2001
4840Hanus, LadislavPamäti svedka storočia zv.12006
4841Hanus, LadislavPamäti svedka storočia zv.22006
29907Hanus, LadislavPrincípy kresťanskej morálky2007

Šefredaktor periodika

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
476304Hanus, LadislavKultúra r. XIII. (1941)1941
476264Hanus, LadislavKultúra r. XIV. (1942)1942
1031799Hanus, LadislavKultúra r. XV. (1943)1943
476190Hanus, LadislavKultúra r. XVI. (1944)1944

Autor článkov

Por. č.ČasopisRok ČísloZodpovednosťNázov
39040SVÄTÁ RODINA.19293L. Hanus Dielo vykúpenia.