logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Jurovský, Jozef, SJ

Iné mená:

Weiss-Nägel, Jozef, SJ, Jozef Haviar

Tituly:

rehoľný predstavený, cirkevný historik, náboženský a filozofický publicista, prekladateľ

Životopisné dáta:

* 15. augusta 1899, Uľanka, dnes súčasť Banskej Bystrice – † 30. decembra 1976, Klentnice pri Mikulove, Česko

Životopis:

Pochádzal z robotníckej rodiny. Po skončení ľudovej školy v rodisku r. 1911, kde sa vtedy vyučovalo len po maďarsky, pokračoval v štúdiách na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici. O rok pri čítaní Kempenského Nasledovania Krista pocítil rehoľné povolanie a v 6. triede gymnázia sa rozhodol pre Spoločnosť Ježišovu. Na Hromnice 1918 musel narukovať, v decembri ho vyslali na front do Bukoviny. V máji 1919 bol na talianskom fronte v Assiagu a pri Bozene. Napriek týmto peripetiám už v júli 1919 zmaturoval. Dňa 7. septembra 1919 nastúpil do noviciátu v Trnave. Prvé sľuby zložil 8. septembra 1921 v Trnave, potom tri roky študoval filozofiu v Innsbrucku.
Po skončení štúdia pôsobil tri roky v Ružomberku ako prefekt tamojších chovancov. V r. 1927 išiel študovať teológiu do Belgicka na katolícku univerzitu v Louvaine. Za kňaza ho vysvätili 13. júna 1930 v Trnave.
Po dokončení štúdií na louvainskej univerzite navštívil v r. 1931 kláštor holandských jezuitov vo Valkenburgu, kde študoval v tamojšom archíve dejiny jezuitov v strednej Európe. Tretiu probáciu si vykonal v Ríme. Po nej býval u pátra V. Javorku v Kolégiu Russicum a ďalej zbieral archívny materiál k dejinám jezuitov na Slovensku. Po návrate do vlasti sa stal ministrom rehoľného domu v Ružomberku a prézesom mariánskych kongregácií. V r. 1934 prevzal vedenie noviciátu. V tom istom roku ho vymenovali za rektora ružomberského kolégia noviciátu, najväčšieho domu vo vtedajšej slovenskej viceprovincii jezuitov. Počas šesťročného pôsobenia vo funkcii postavili vilku na zotavenie jezuitskej mládeže na Vlčej skale v Trlenskej doline pri Ružomberku. Od r.1940 bol magistrom novicov. V decembri dával exercície členom slovenskej vlády a snemu. Dňa 2. februára 1942 ho vymenovali za provinciála jezuitov. Pričinil sa o dokončenie jezuitského gymnázia v Bratislave, ako aj o zriadenie Teologického inštitútu sv. Alojza v Banskej Bystrici (1941) a filozofie v Piešťanoch (1942).
Za jeho pôsobenia vo funkcii provinciála vyšli v slovenčine Duchovné cvičenia sv. Ignáca z Loyoly (1943) od pátra Longhayho, ktoré preložil R. Mikuš. Dňa 2. februára 1947 sa stal superiorom v Spišskej Novej Vsi.
Po násilnom internovaní v noci z 13. na 14. apríla 1950 sa stratilo množstvo jeho cenných listín, poznámok a skrípt. Z Popradu, kde zhromaždili predstavených kláštorov, ho odviezli do Pezinka, potom do Báča, v septembri do Podolínca a 28. novembra 1951 do Želivi, kde ostal až do konca júna 1955. V internácii vykonával väčšinou poľnohospodárske práce. Po prepustení sa vrátil do Uľanky, kde pracoval na miestnej píle ako kurič. V r. 1962 nastúpil ako duchovný správca k rehoľným sestrám alžbetínkam v Kalinove (okr. Medzilaborce). Popri pastoračnej službe sa tam ďalej intenzívne venoval histórii. Koncom marca 1968 ho spolu s rehoľnými sestrami preložili do Klasova pri Vrábľoch. Po zrušení tohto ústavu odišiel v r. 1971 k sestrám z rehole Notre-Dame v Klentnici pri Mikulove. V rokoch 1971-1973 sa mu zhoršil zdravotný stav a musel sa podrobiť trom operáciám.
V štúdiu histórie sa zameral predovšetkým na svoju rehoľu. Spracoval portréty viacerých postáv jezuitov z obdobia pred ich zrušením r. 1773. Písal o histórii Liptova, najmä o období jeho rekatolizácie (mučeník Ján Simonides, Ján Katunský, košickí mučeníci Marek Križin, Melichar Grodecký a Štefan Pongrác). Uverejňoval krátke články v Stanislavovských zvestiach (o rekatolizácii a iných prácach jezuitov v Banskej Bystrici, v Španej Doline, Starých Horách, Motyčkách, Humennom, najmä v Trnave - pri výročí Trnavskej univerzity r. 1935). Šíril úctu ku košickým mučeníkom, predstavoval však aj ďalších hrdinov viery, ako misionárov Š. Zimermanna zo Smolníckej Huty, P. Lieskovského v Poľsku a brata Jakuba Longu, ktorý umrel v Zambii v r. 1937. Z jeho pera vyšla hodnotná recenzia Špirkových Cirkevných dejín (Kultúra, r. 15, 1943). Výsledky archívneho i archeologického výskumu zúročil vo svojom originálnom diele Tovarnianska tradícia veľkomoravského kresťanstva na východnom Slovensku (Kalinov 1967, rkp.). Z tejto oblasti výskumu pochádza aj ďalšie jeho dielo, ktoré napísal pod pseudonymom Jozef Haviar Svedkovia ďalších dvoch Klimentov na východnom Slovensku (Kalinov 1967, rkp.). Cenné sú i jeho prednášky z asketiky a o Konštitúciách Spoločnosti Ježišovej, dôkladne teologicky podložené, krásne ilustrované (ako samouk maľoval obrazy svätcov, pričom si pomáhal osobitou kopírovacou technikou, Nepoškvrnená Panna Mária, sv. Jozef, sv. Ignác z Loyoly, sv. František Xaverský, sv. Mária Gorettiová, Božie milosrdenstvo a i.).
Publikoval predovšetkým v časopisoch: Posol Božského Srdca Ježišovho, Stanislavovské zvesti, Kultúra a Duchovný pastier. Stanislavovské zvesti redigoval v r. 1934-1937 (r. 7-10). Ďalšie diela: Pasivita nášho rozumu a jeho kriteriologický význam. In: Sborník mezinárodní tomistické konference (Praha 1932, s. 101-116); Skrytý hrdina P. Vil Doyle (Posol, 1930); Tranovského sborník (Kultúra, r. 8, 1936, č. 1-12); Consuetudinarium viceprovinciae Slovaciae (Bratislava 1943); Jezuiti v Cirkevných dejinách J. Špirku (Kultúra, r. 16, 1944, č. 5); Blahoslavení Košickí mučeníci (Kalinov, rkp.); Život sv. Františka Xaverského (Kalinov 1960, rkp.); P. František Seraf Beluš, SJ (Klentnica 1974, rkp.); Život a dielo Jakuba Laynesa (Klentnica 1976, rkp.). Preklady: Puntigam, Á.: V búrkach mladosti (1926); Rahner, K.: Teologický slovník (spolu s J. Buchtom, rkp. 1974).

Pramene:

Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 341; Pašteka, J.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, s. 622-623.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
942962Jurovský, Jozef, SJTovarnianska tradícia veľkomoravského kresťanstva na východnom Slovensku1967
942963Jurovský, Jozef, SJSvedkovia ďalších dvoch Klimentov na východnom Slovensku1967