logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Jedlík, Štefan Anián, OSB

Tituly:

univerzitný profesor, fyzik, vynálezca

Životopisné dáta:

* 10. januára 1800, Zemné, okr. Nové Zámky – † 13. decembra 1895, Ráb, Maďarsko

Životopis:

Narodil sa v chudobnej poddanskej roľníckej rodine. Otca mal Slováka z Liptova, matku Maďarku. Strednú školu navštevoval v Trnave. Ako si napísal do svojho denníka, poslal ho tam otec, „aby sa dôkladne naučil slovenskú reč“. Od r. 1814 študoval na Kráľovskej akadémii v Bratislave. 25. októbra 1817 vstúpil do Rehole svätého Benedikta a prijal meno Anián. Od r. 1819 študoval filozofiu v Rábe, od r. 1821 teológiu na Panónskom vrchu a v Rábe. Na Peštianskej univerzite zložil profesorskú skúšku a zároveň získal v r. 1822 doktorát filozofie. 3. septembra 1825 ho vysvätili za kňaza.
Bol mimoriadne nadaný a mal neobyčajný záujem o prírodné vedy. Vyučoval fyziku, prírodopis a agronómiu (oeconomia ruralis) na benediktínskom gymnáziu v Rábe a od r. 1831 prednášal fyziku na Kráľovskej akadémii v Bratislave. Od konca roka 1835 - už ako univerzitný profesor matematiky a fyziky - pôsobil na univerzite v Pešti. Do r. 1878 bol vedúcim katedry fyziky, v rokoch 1848-1849 bol dekanom fakulty a v rokoch 1863-1864 i rektorom univerzity.
Vypracoval učebnicu fyziky; jej prvý zväzok - mechanika - vyšiel v maďarčine pod titulom Súlyos testek természettana. Je autorom štyridsiatich významných vedeckých štúdií a publikácií. Jeho najvýznamnejšia práca A természettan elemei (Základy prírodných vied) vyšla v zahraničí. Bol výkonným redaktorom pri zostavovaní veľkého nemecko-maďarského vedeckého slovníka, ktorý vyšiel v r. 1858 v Pešti a obsahoval 20 000 hesiel. Ďalej zostavil maďarskú odbornú terminológiu v oblasti fyziky, matematiky a chémie. Pre nedostatok učebných pomôcok si sám zhotovoval potrebné prístroje. Už v druhom roku jeho pôsobenia v Bratislave vzrástol počet pomôcok vo fyzikálnom kabinete na 258, z čoho 72 ich bolo pre elektromagnetizmus; zaujímavý bol napr. jeho vlnový stroj, ktorým demonštroval vlnenie na vodnej hladine. Zaoberal sa chémiou, elektrinou, elektrotechnikou a optikou, a to ako experimentátor i konštruktér. Zostrojil malý pohyblivý magnet na experimenty s elektrinou (1827-1828), teda vlastne prvý elektromotor, ktorý nazval elektromagnetickým rotorom. Takto predbehol nemeckého matematika a fyzika Carla Gustava Jacoba, ktorý svoj elektromotor zaviedol do praxe v r. 1834. Dokonca aj Michael Faraday publikoval svoje objavy o indukcii až v r. 1832.
Jedlik zdokonalením svojho motora dokázal, že je schopný poháňať vozidlá. V r. 1842 skonštruoval dokonca maličkú elektrickú lokomotívu. V r. 1860 vynašiel dynamo, ktoré až o šesť rokov neskôr verejnosti predviedol nemecký vynálezca Werner Ernst Siemens. Jedlik si uvedomoval význam svojich vynálezov, ale v zaostalom Uhorsku nenašiel pre ne uplatnenie. Zaoberal sa aj problémami magnetického nasýtenia a zostatkového magnetizmu (výskum týchto javov robil ruský fyzik Alexander Grigorievič Stoletov až na konci 19. storočia).
Začiatkom marca 1867 skonštruoval olovený akumulátor, v ktorom ako prvý - jedenásť rokov pred Faurom - použil sieťovú elektródu z olova. Zachovali sa poznámky, v ktorých vyslovil presvedčenie o možnosti štiepenia atómov; navrhol dokonca aj prototyp prístroja na tento účel. Patentovať si nechal iba jeden svoj vynález - prístroj na výrobu sódovej vody, ktorý skonštruoval ešte v Rábe a v Bratislave ho zdokonalil. Uverejnil o tom článok v odbornom časopise Zeitschrift für Physik und Mathematik (Časopis pre fyziku a matematiku, 1829 a 1830). Oveľa významnejšie vynálezy (elektromotor ani dynamo) neuplatnil preto, lebo nemal dosť peňazí na ich patentovanie ani starších kolegov, s ktorými by mohol konzultovať; chýbali mu publikačné možnosti, ale aj fórum, na ktorom by svoje vynálezy mohol predstaviť. Uhorská akadémia vied sa v tom čase zaoberala predovšetkým problémami jazyka a literatúry, až r. 1858 sa stal jej dopisujúcim členom.
Bol zakladajúcim členom Uhorskej zemepisnej spoločnosti a Uhorskej prírodovedeckej spoločnosti, ktorá ho r. 1873 zvolila za svojho doživotného čestného člena. V r. 1867 dostal hodnosť kráľovského radcu, v r. 1873 sa stal čestným členom Uhorskej akadémie vied. V r. 1878 odišiel na odpočinok v Rábe. V r. 1879 ho vyznamenali Radom železnej koruny III. stupňa. Keď v r. 1891 vznikla Matematicko-fyzikálna spoločnosť, vymenovali ho - nezávisle od poradia - za jej prvého člena. Na Peštianskej univerzite pôsobil tridsaťosem rokov. Ešte aj vo veku sedemdesiatjeden rokov dostal štipendium na študijnú cestu do Nemecka a do Švajčiarska.

Pramene:

Bagin, A.: Vybrané kapitoly zo slovenských cirkevných dejín. Bratislava - Trnava 1980, s. 61-63; Tibenský, J. a kol.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku 2. Bratislava 1988, s. 79-86; Tibenský, J. - Hrochová, M. - Mauerová, M.: Biobibliografla prírodných, lekárskych a technických vied na Slovensku do r. 1850. Martin 1976, s. 297; Zemplénová, J.: Dejiny fyziky na Slovensku do polovice 19. storočia. Bratislava 1974, s. 277-280, 290, 314, 325-327, 422, Szinneyi, J., Magyar írók élete és munkái, elektronický text.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
1032471Jedlík, Štefan Anián, OSBTentamen publicum e physica 1845
942925Jedlík, Štefan Anián, OSBSúlyos testek természettana1850
942926Jedlík, Štefan Anián, OSBHőtan1851
1032472Jedlík, Štefan Anián, OSBA természettudományok fontosságáról 1864