logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Dudáš, Cyril

Tituly:

ThDr., novotomistický filozof, teológ, univerzitný profesor, náboženský publicista

Životopisné dáta:

* 8. februára 1910, Zeleneč, okr. Trnava – † 10. januára 1982, Bratislava, poch. v Zelenči

Životopis:

Pochádzal z roľníckej rodiny. V Trnave absolvoval gymnázium a študoval tam aj teológiu (1933-1935); odtiaľ prešiel na Teologickú fakultu Palackého univerzity v Olomouci, kde bol 5. júla 1935 aj vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Stupave (1935), Modre (1936), Bohdanoviciach nad Trnavou (1936-1937) a v Novom Meste nad Váhom (1938-1941). Po získaní doktorátu teológie v r. 1938 pôsobil ako profesor náboženstva najprv v Novom Meste nad Váhom, potom v rokoch 1939-1940 na prvom štátnom gymnáziu v Bratislave.
V r. 1941 prešiel na Rímskokatolícku bohosloveckú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave, kde prednášal kresťanskú sociológiu, filozofiu a mravouku, najprv ako asistent (1941-1947), potom od r. 1947 ako docent. V r. 1950 ho vymenovali za profesora kresťanskej filozofie na teologickej fakulte, zreformovanej už komunistickým režimom, v r. 1959 ho vymenovali za profesora mravouky. Postupne sa prispôsobil duchu tejto fakulty. Pôsobil v Mierovom hnutí katolíckych duchovných, neskôr v hnutí Pacem in terris. V 50tych a 60tych rokoch zastával funkcie: kanonik (1950), cirkevný sudca (1952), dekan Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty (1953-1963) a prodekan tejto fakulty (1963-1965).
Prispieval mnohými článkami i vedeckými štúdiami najmä do časopisov a novín: Duchovný pastier, Kultúra, Smer, Verbum, Nová práca a Katolícke noviny. Základy vlastného chápania tomizmu rozviedol vo svojom hlavnom filozofickom diele Hľadanie absolútna. Štúdia z filozofie náboženstva (Bratislava 1942). Myslením mu boli blízki teologickí odborníci Alexander Spesz a Juraj Šimalčík. Okrem sv. Tomáša Akvinského sa odvoláva najmä na novotomistický personalizmus J.Maritaina. Najprv dokazuje nevyhnutosť metafyziky pre dokonalé poznanie, obhajuje svoje stanovisko proti rozličným podobám pozitivizmu a skepticizmu. Cieľom metafyziky a filozofie vôbec, podľa neho, je hľadanie pravdy, ktorá musí byť jediná a nemeniteľná. Skepticizmus a pozitivizmus vedú k negácii absolútna, aj keď niektoré z ich prúdov sa v pragmatickej rovine hlásia k absolútnu.
Jeho teória poznania však nie je gnozeológiou svätého Tomáša Akvinského, je značne modifikovaná kritickým realizmom 20. storočia, čím sa z tomistického intelektualizmu vytráca moment duchovnej intuície a splošťuje sa na racionalizmus. V kapitole Tomistický intelektualizmus sa kriticky vyrovnáva s blondelizmom. S predpojatosťou interpretuje Blondelovu teóriu poznania založenú na komplementárnom pôsobení dvoch foriem poznania. Zastáva názor, že prirodzenou cestou možno síce poznať Boha dokonale, no nie úplne. Na úplné, totálne poznanie Boha je potrebné Božie zjavenie. Pojmy Boha získané z prirodzeného aj nadprirodzeného poznania sa teda prekrývajú a v zásade nie je rozdiel medzi „Bohom filozofie“ a „Bohom teológie“. Vo svojej „metafyzike teocentrického poriadku“ rozoberá Tomášových päť ciest dokazovania existencie Boha, vyzdvihuje aj jeho päť pomocných dôkazov, ktoré vedú k porozumeniu Boha. Subjektivistické ponímania absolútna, najmä v novovekej filozofii, vždy vedú, podľa neho, k antropocentrickým a panteistickým fikciám Boha.
Druhým jeho významným filozofickým dielom je Problém rovnosti. Najprv pristupuje k otázke rovnosti ako k idei a zdôrazňuje jej mravný význam v dejinách, keď sa táto idea chápala ako praktická. Rovnosť treba prijať ako normativitu, nie ako fakticitu; nie je to definícia toho, čo je, ale toho, čo má byť. Rovnosť je idea, ktorá sa rodí z túžby človeka po najvyššom Dobre. Nie je však fikciou, má obrovský morálny význam, mobilizuje v dejinách ľudstvo, aby sa usilovalo zmierňovať príkre rozdiely, zlepšovať svoje postavenie a humanizovať sa. Centrálnou časťou obsiahleho diela je tretia časť Výhľady a závery, v ktorej vovádza človeka do sociálneho diania, opierajúc sa o učenie sv. Tomáša Akvinského, Leva XIII. a Pia XI. Oproti krajnostiam liberalizmu a kolektivizmu vyzdvihuje a približuje syntézu kresťanského personalizmu, v ktorom sa dokáže doceniť každé ľudské indivíduum ako osobnosť s jej dôstojnosťou a nezastupiteľnosťou. Posudzuje teda človeka kvalitatívne. V zmysle encykliky Pia XII. Corpus Christi mysticum načrtáva vyššiu, organickú povahu spoločnosti, v ktorej každý človek môže plniť svoj vlastný, osobnostný životný cieľ tým, že zároveň prispieva k plneniu cieľa celku. V problematike sociálnej funkcie majetku rozoberá otázky o prirodzenom práve človeka na majetok, o práve na súkromné vlastníctvo a o sociálnej funkcii majetku. Odmieta úplné zoštátnenie výrobných prostriedkov a pôdy, poukazujúc na to, že by sa tým individualistický extrém kapitalistického liberalizmu vlastne len nahradil druhým extrémom: kolektivizmom a socializmom.
Dielo Problém rovnosti a verejná diskusia okolo neho v rokoch 1946-1948 boli významným príspevkom k tvorbe koncepcie kresťanskej demokracie na Slovensku a majú čo povedať i dnešku. Svoje poznatky z kresťanskej filozofie neskôr systematizoval vo vysokoškolskej učebnici Elementa philosophiae christianae. V oblasti teológie sa upriamil na problematiku morálnej teológie. Autor sa vyvíjal od väčšmi normatívne ponímanej morálnej teológie k morálnej teológii založenej explicitne na láske.
Ďalšie filozofické práce: Osoba a osobnosť (Nová práca, r. 3, 1947, č. 3); Svedectvo filozofovo (Nová práca, r. 3, 1947, č. 6); Korene našej kultúry (Nová práca, r. 3, 1947, č. 11); Veríme v právo (Nová práca, r. 4, 1948, č. 1); Primum vivere... (Nová práca, r. 4, 1948, č. 2); Syntéza pravdy a činu (Duchovný pastier, r. 43, 1968, č. 1); Sociálno-morálna angažovanosť (Duchovný pastier, r. 44, 1969, č. 1); Morálne zlo v manželskom akte (Duchovný pastier, r.44, 1969, č.7); Vrodené dispozície, prostredie, okolnosti a ciele pri ľudskom čine (Duchovný pastier, r. 49, 1974, č. 8). Teologické práce: De V. T. reflexu in epistola ad Galatas (Dissertatio, 1938); Očistec (Smer, r. 2, 1942, č. 9); Náboženský svetonáhľad (učebnica pre najvyšší ročník stredných a odborných škôl, Trnava 1943); Áno, morálne imponovať! (Nová práca, r. 1, 1945, č. 5); Od Potopy k Betlehemu (Nová práca, r. 1, 1945, č. 8); Pesimizmus vykúpených (Nová práca, r. 2, 1946, č. 7-8); Láska a chudoba (Nová práca, r. 3, 1947, č. 12); Verím v život večný (Katolícke noviny, r. 83, 1968, č. 44); Morálna istota v pastoračnej praxi (Duchovný pastier, r. 44, 1969, č. 2). Heslá má v Malom teologickom lexikóne (Trnava 1977).

Pramene:

Slovenský biografický slovník I. Martin 1986, s. 516-517; Münz, T.: Náboženská filozofia na Slovensku v prvej polovici 20. storočia. Filozofia, r. 49, 1994, č. 7, s. 440-442.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
734083Dudáš, CyrilHľadanie absolútna1942
479433Dudáš, CyrilNáboženský svetonáhľad. Učebnica pre najvyšší ročník stredných a odborných škôl.1943
1049255Dudáš, CyrilProblém rovnosti1946
718854Dudáš, CyrilElementa Philosophiae Christianae1952
477085Dudáš, CyrilConspectus theologiae moralis1960
477043Dudáš, CyrilConspectus theologiae moralis1966
1042054Dudáš, CyrilConspectus Theologiae Moralis1970
399361Dudáš, CyrilÚvod do morálky1973
479523Dudáš, CyrilMorálna teológia1976
878225Dudáš, CyrilÚvod do morálky1978
399359Dudáš, CyrilMorálna teológia.1978
397849Dudáš, CyrilÚvod do teológie1980

Príspevky v knihách iných autorov

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
435498Višňovský, MikulášMalý teologický lexikon1977

Autor článkov

Por. č.ČasopisRok ČísloZodpovednosťNázov
41714Duchovný pastier19422Dr. Cyril Dudáš Najhlbšie základy katolíckej výchovy.
41719Duchovný pastier19422Dr. Cyril Dudáš K. Terebessy propaguje „oidipovský komplex".
41514Duchovný pastier19426Dr. Cyril Dudáš Pomer prirodzená a nadprirodzená vo výchove.