logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Jurčovič, Fidél Ambróz, OFM

Tituly:

provinciál, ThDr, kazateľ, spisovateľ

Životopisné dáta:

* 17. júla 1916, Vištuk, okr. Pezinok – † 21. januára 2004, Trnava, poch. vo Vištuku

Životopis:

Narodil sa ako šieste dieťa v maloroľníckej rodine. Päť tried ľudovej školy vychodil vo Vištuku. V r. 1927 začal študovať na gymnáziu v Trnave. Tam sa dostal do prvého kontaktu s františkánmi. V školskom roku 1930/1931 nastúpil do 4. ročníka k františkánom. Koncom školského roku 1931/1932 sa prihlásil do františkánskeho rádu. 24. augusta 1931 začal v Trnave noviciát a prijal rehoľné meno Fidél. Prvé rehoľné sľuby zložil 25. augusta 1932. Po noviciáte pokračoval v gymnaziálnych štúdiách v Malackách, kde zmaturoval s vyznamenaním dňa 15. júna 1936. V septembri roku 1936 začal filozoficko – teologické štúdium v Salzburgu, ale v novembri prešiel na teologickú fakultu v Bratislave, ktorá vtedy začala svoju existenciu. Po troch rokoch štúdia ho poslali na pápežskú univerzitu Antonianum do Ríma. Svoje rehoľné zasvätenie spečatil večnými sľubmi 29. júna 1938 v Bratislave. V Ríme, v kostole svätej Agnesy 21. januára 1940 ho Msgr. Fragile vysvätil na diakona, 23. marca 1940 v Lateránskej bazilike za kňaza.
Potom pokračoval v teologických štúdiách v Ríme so zameraním na Sväté Písmo. Obhajobou doktorskej dizertácie ukončil rímske štúdia 2. marca 1943. Vrátil sa na Slovensko a jeho prvým pôsobiskom sa stala Žilina, kde prednášal liturgiku a biblikum na Teologickom františkánskom učilišti. Už v r. 1947 sa začalo masové zatváranie, do ktorého sa dostali aj prví františkáni. P. Fidél Jurčovič zostal vo vyšetrovacej väzbe 24 mesiacov. Vyšetrovacia väzba sa skončila 21. januára 1948 prepustením bez súdu. Súd sa konal až v roku 1950. Dňa 15. februára 1950 po nostrifikácii rímskeho licenciátu bol na bratislavskej fakulte promovaný za doktora teológie. Dokončil teologickú časť doktorantského štúdia a začala sa nová etapa jeho života. Dostal predvolanie na súd, konaný 5. marca 1950 ohľadom prípadu z roku 1947. Toto súdne pojednávanie podstatne ovplyvnilo jeho nasledujúci život. 10. marca bol vynesený rozsudok, v ktorom bol odsúdený „za úklady proti republike” na dva roky väzenia a 20.000,- Kčs pokuty. Na odvolacom konaní Najvyšší súd v Prahe mu pridal ešte jeden rok väzenia. Bol väznený v Leopoldove, v Handlovej, od júla 1951 v Jáchymove, od 2. novembra 1952 v koncentračnom kláštore v Oseku pri Duchcove a napokon od apríla 1953 v Králikoch v Orlických horách, vrátil sa 21. januára 1955. Mesiac zostal doma pri rodičoch, začiatkom marca sa zamestnal v Laboratórnych potrebách ako expedient tovaru. V rokoch 1958-1965 robil vinárskeho pivničného robotníka vo Vinárskych závodoch v Bratislave. Potom sa v rokoch 1965-1970 zamestnal na Vysokej škole ekonomickej, najprv ako skladník v tlačiarni, potom ako nákupca a dokumentarista.
Keď sa začala tzv. „pražská jar“, atmosféra prebudila odôvodnené nádeje aj na obnovu náboženského života v našej vlasti. Svojich práv sa dožadovali aj rehole. 7. apríla 1968 sa zišla konferencia predstavených rehoľných spoločností ČSSR, ktorá si zvolila 16 členný výbor a sekretariát. Z poverenia definítorov P. Bernarda Szilágyiho a P. Pia Čapkoviča sa za slovenskú františkánsku provinciu na tomto stretnutí ako delegát zúčastnil P. Fidél, ktorý potom s Benignusom Izákom spolupracoval s týmto ústredím. Sekretariát rehoľných spoločností zaslal 23. mája 1968 a 16. augusta 1968 žiadosti na Generálnu prokuratúru, aby rozhodla o nezákonnosti zásahu proti reholiam v roku 1950. Rozhodnutie Predsedníctva ÚV KSČ zo 16. júna 1968 umožnilo pôsobiť rehoľníkom na farách v počte 1 – 4 osoby. Biskupské úrady sa potom usilovali obsadzovať bývalé rehoľné kostoly rehoľnými kňazmi. Išlo nepochybne o kompromis, ktorý sa aj tak dôsledne nerealizoval.
Po uvoľnení ciest do zahraničia P. Fidél Jurčovič mohol odísť na trojmesačnú bratskú návštevu do USA. V čase návštevy P. Fidéla bol predstaveným P. Teodorik Zúbek, jeden z tých, ktorým sa podarilo po likvidácii kláštorov emigrovať. V centrálnom dome v Pittsburghu žil aj náš uznávaný básnik P. Rudolf Dilong, ktorý tam prišiel z Argentíny roku 1965 a s ktorým sa P. Fidél osobne stretol. V kláštore Easton sa slovenská omša slúžila raz do roka na Porciunkulu 2. augusta. V r. 1968 ju celebroval a kázal P. Fidél. Podobne to bolo vo Valparaise na Sedembolestnú Pannu Máriu. Iba v Cliftone sa pri sv. omši každý deň spievali slovenské omšové piesne. Návšteva v Amerike bola osožná pre poznanie situácie a utuženie vzájomných bratských kontaktov. Kustódia podľa svojich možností ochotne pomáhala materskej provincii na Slovensku.
Po okupácii v auguste pokračovali snahy o obnovu rehoľného života. Zo strany štátnej vrchnosti bolo povedané, že sa môžu utvárať malé komunity do počtu 5 členov. To sa predbežne podarilo iba v Trnave. P. Fidél a P. Benignus priebežne informovali bratov o všetkých aktualitách a novinkách v procese rehoľnej obnovy. Zatiaľ sa ešte dalo cestovať do Ríma a tak to P. Fidél využil. Dňa 20. februára 1969 rozhodnutím celého generálneho definitória bol P. Fidél Jurčovič vymenovaný za provinciálneho ministra Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa na Slovensku a dostal mimoriadne fakulty na čas neslobody. Vymenované bolo aj nové definitórium: P. Benignus Izák, vikár; P. Bernard Szilágyi, P. Vavrinec Fűredi, P. Viktorín Novajovský a P. Pius Čapkovič, definítori.
V septembri boli cyrilometodské slávnosti v Ríme, na ktorých sa zúčastnilo aj veľa františkánov zo Slovenska. Na audiencii u generálneho ministra P. Kosera sa na čele s provinciálom P. Fidélom zúčastnilo 13 bratov. Po návrate z Ríma sa situácia vzhľadom na nádejnú obnovu rehoľného života náhle menila k horšiemu. Odvolaná bola možnosť vytvárať malé komunity o piatich členoch. Zoskupenie bratov v Trnave a Hlohovci bolo rozbité. Podozrivé a nebezpečné bolo už aj stretnutie dvoch bratov. Znova nastalo policajné sledovanie bratov a opakované výsluchy zo strany Štátnej bezpečnosti.
V máji 1970 dal P. Fidél výpoveď na Vysokej škole ekonomickej a bol skladovým účtovníkom v Kovospracujúcom podniku v Bratislave (1975 - 1976). 17.júla 1976 ako 60 – ročný išiel do dôchodku. V r. 1968 dostal štátny súhlas a slúžil vo Františkánskom kostole v Bratislave, až do odňatia súhlasu. Po dvoch rokoch ho znovu dali s tým, že nesmie slúžiť vo františkánskom kostole. Slúžieval vo všetkých iných kostoloch farnosti. Medzi iným bol výpomocným duchovným v Karlovej Vsi. Po r. 1988 sa dalo ľahšie cestovať do slobodnej Európy, tak aj provinciál P. Fidél Jurčovič sa na jeseň 1989 dostal bez problému do Talianska. Na generálnej kúrii mohol referovať o stave Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. Generálny minister P. John Vaughn na generálnom definitóriu dňa 26. septembra 1989 vymenoval P. Fidéla Jurčoviča za provinciálneho ministra Salvatoriánskej provincie ešte na ďalšie tri roky. Po novembri 1989 nastali dni všednej a zodpovednej práce pri obnove života. Františkáni na Slovensku s malým počtom bratov museli takmer od nuly formovať novú tvár provincie. Totalitu prežilo celkom 41 členov spred roka 1950, 31 kňazov a desať bratov laikov.
Dňa 22. marca 1990 navštívil slovenskú provinciu generálny minister John Vaughn. Na druhý deň celebroval slávnostnú sv. omšu v bratislavskom kostole Zvestovania Pána. Spolu s ním celebroval P. Fidél, ktorý v ten deň mal 50. výročie kňazstva. V r. 1991 sa zúčastnil ako 75-ročný na generálnej kapitule v San Diegu v Kalifornii. P. Fidél využil pobyt v Amerike na bratskú návštevu Viceprovincie Najsv. Spasiteľa. Prvá provinciálna kapitula po páde komunizmu bola v októbri 1992. Tu bol P. Fidél menovaný za definítora. V dňoch 8. až 12. mája 1995 bol na druhej provinciálnej kapitule zvolený do funkcie definítora. Od roku 1992 bol výpomocným duchovným v Bratislave. Od roku 1993 v noviciátnom dome v Trnave okrem pastorácie učil novicov.
Veľkosť P. Fidéla spočíva v jeho prístupe ku všetkým dejinným skutočnostiam, ktoré ho postretli. Tešil sa z každodenných maličkostí, bol vždy hladný po poznaní, kde mohol tam sa učil novým veciam a bol ľudomilom. Vedel sa prihovoriť rovnako k mládeži, ako aj k starej mamke. Mal rád svoju domovinu a pestoval slovenčinu. Jeho teologické štúdia, prehlbovanie viery a všeobecný rozhľad z neho spravili pevného, múdreho človeka, kresťana a kňaza – františkána. Bol verný svojmu povolaniu aj v najťažších chvíľach svojho života. Je pochovaný na cintoríne vo Vištuku.

Testament P. Fidéla:

Pokoj a Dobro všetkým, čo toto budú čítať!

V mene Najsvätejšej trojice, Otca i Syna i Ducha Svätého.
Ja, Ambróz Jurčovič, narodený 17. júla 1916 vo Vištuku, inak brat Fidél z rádu Bratov Menších, vedomý si pominuteľnosti života a neistoty poslednej hodinky, vlastnoručne píšem túto svoju poslednú vôľu.
Dušu svoju zverujem a odovzdávam Bohu s prosbou, aby jej bol milosrdným Sudcom a spojil ju raz pri slávnom vzkriesení s telom, ktoré teraz porušiteľné vracia sa do zeme, z ktorej bolo vzaté.
Vyznávam ešte raz svätú, apoštolskú, katolícku vieru. Verím v Boha, jedného v troch osobách, ktorý je večne pravdomluvný. Dúfam v Boha, lebo je nekonečne verný a milosrdný. Milujem ho, lebo je nekonečne dobrý a milovania hodný. Ľutujem všetky hriechy života svojho, vyznávam, že som zhrešil myšlienkami, slovami, skutkami a opustením dobrého. Odprosujem láskavého Boha i všetkých bratov za všetko, čím som sa proti ním previnil. I ja všetkým odpúšťam. Bol som sluhom neužitočným, hoci Boh azda sem-tam i cezo mňa niečo dobré vykonal. Hriechy boli moje, dobro bolo Božie.
Vďačne prijímam z ruky Božej akýkoľvek spôsob smrti so všetkými jeho úzkosťami, trestami a bolesťami a prosím, aby ich prijal ako záslužnú pokutu za hriechy. V hodine smrti sa odporúčam do ochrany preblahoslavenej Panny Márie, Matky Božej, svätého Jozefa, svätého Otca Františka a všetkých svätých.
Posledný raz pozdravujem všetkých svojich milých, príbuzných, priateľov, známych a zvlášť rehoľných spolubratov. Všetkých odporúčam do milosti Božej a prosím, aby vytrvali v láske a vernosti Bohu.
Nezabúdajte na mňa v modlitbách. Pokoj Vám a pokoj duši mojej!
brat Fidél, OFM

Pramene:

Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 341;<br /> www.mariasoft.sk/knazi/bt-E-J.htm; www.frantiskani.sk/nekr/01/fidel/fidel.htm

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
1020892Jurčovič, Fidél Ambróz, OFMGeneza litteraria in libro Jeremiae1950
1020674Jurčovič, Fidél Ambróz, OFMRegula Františkánskeho svetského rádu1993
18019Jurčovič, Fidél Ambróz, OFMFrantiškáni na Slovensku : minulosť a prítomnosť do konca 20. storočia2003
531311Jurčovič, Fidél Ambróz, OFMSmiať sa zakázané?2003
531313Jurčovič, Fidél Ambróz, OFMLatinsko-slovenské pel-mel2003