logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Vojtech, OSB, sv.

Iné mená:

Adalbert

Tituly:

biskup, misionár, mučeník

Životopisné dáta:

* okolo r. 956, Libice, Česko – † 23. apríla 997, Poľsko

Životopis:

Pochádzal z popredného českého rodu Slavníkovcov, ktorý mal sídlo na hrade Libice vo východných Čechách. V neslovanských krajinách je známy pod menom Adalbert (meno dostal pri birmovke, ktorú mu udelil magdeburský biskup Adalbert). Prvé vzdelanie získal na rodnom hrade Libici, kde mu bol učiteľom učený kňaz Radla. Ako šestnásťročný odišiel do Magdeburgu, kde v kláštornej škole pokračoval v štúdiách. V r. 981 prijal v Prahe kňazskú vysviacku z rúk prvého pražského biskupa Dětmara. Biskupom sa stal ako dvadsaťsedemročný v r. 983.
Viedol veľmi prísny život. Odstraňoval mravné neporiadky a pomáhal zmierňovať hmotnú a duchovnú biedu. Počas šiestich rokov obetavej dušpastierskej práce sa stretol s mnohými ťažkosťami (pohanský spôsob života, nemravný život, znesväcovanie nedele, násilnosti, predávanie kresťanov do otroctva). Spolu s bratom Radimom (Gaudenciom) sa odobral do Ríma, kde požiadal pápeža Jána XV. o uvoľnenie z biskupskej služby. Počas cesty udelil birmovku synovi uhorského panovníka Gejzu, Štefanovi, neskoršiemu uhorskému panovníkovi. V r. 989 vstúpil do benediktínskeho Kláštora sv. Bonifáca a Alexia v Ríme na Aventíne, začas sa zdržiaval aj v kláštore na Monte Casine. Keď sa náboženská situácia v Prahe zhoršila, pápež poslal Vojtecha v r. 992 opäť do Prahy. Pri tejto príležitosti prišiel aj s dvanástimi benediktínskymi mníchmi a v r. 993 založil benediktínsky kláštor v Břevnove. Napätie medzi šľachtou a biskupom Vojtechom sa znovu vyostrilo. V tejto situácii odišiel z Prahy do Ríma, kde pokračoval v benediktínskom spôsobe života. Pápež Gregor V., príbuzný cisára Ota III., poslal Vojtecha späť do Prahy. Biskup si vyžiadal dovolenie hlásať evanjelium pohanským Prusom, ak ho Česi neprijmú. Pri treťom príchode do Čiech narazil na nepriateľstvo. Už predtým 28. septembra 995 nepriateľskí veľmoži vyvraždili na hrade Libici slavníkovský rod, z ktorého pochádzal. Vojtech sa vybral do pohanských krajov severného Poľska, kde šíril evanjelium. Tu ho Prusi zabili.
Poľský kráľ Boleslav Chrabrý získal Vojtechovo telo a pochoval ho s veľkou úctou v Hnezdne, kde pápež Silvester II. zriadil r. 1000 prvé arcibiskupské sídlo na území Poľska. Podliehali mu biskupstvá v Kolobrzegu, vo Vratislave a v Krakove. Dva roky po smrti ho pápež Silvester II. vyhlásil za svätého (999). Úctievajú si ho predovšetkým na území Talianska, Maďarska, Čiech, Poľska, Nemecka a Slovenska.
Na Slovensku je patrónom Spolku sv. Vojtecha, ktorý bol založený v r. 1870. Svätovojtešská úcta na území Slovenska sa viaže k jeho smrti (997), a možno ju sledovať až po súčasnosť. Zasvätili sa mu chrámy a kaplnky, umelci ho zobrazili na monumentálnych i drobných umeleckých dielach. Na väčšine umeleckých diel sa sv. Vojtech zobrazuje ako biskup v liturgickom rúchu s mitrou na hlave a s biskupskou palicou. Popri biskupských insígniách máva spravidla dva atribúty: knihu ako symbol učenosti a palmovú ratolesť - symbol mučeníctva. Liturgická úcta v bývalom Uhorsku, súčasťou ktorého bolo aj Slovensko, je zaznačená aj v Nitrianskom evanjeliári, kde sa na deň sv. Vojtecha (23. apríla) uvádza názov evanjelia určeného na tento deň: Qui vos audit, me audit (Lk 10, 16) 6.-11. stor. Úctu sv. Vojtecha možno pozorovať najmä na Slovensku v jeho juhozápadnej a východnej oblasti. Keďže po r. 906 sú celé dve storočia Nitrianskeho biskupstva obklopené tajomstvom, niektorí sa domnievajú, že pražské biskupstvo, založené v r. 973, malo vo svojej právomoci územie až po Váh, prípadne celé alebo časť územia Slovenska. Podľa tejto mienky Vojtech ako horlivý biskup v duchu clunyjskej reformy navštevoval svoju diecézu a pri svojich návštevách zavítal aj na územie Slovenska, ktoré v rokoch 972-999 patrilo do kráľovstva Boleslava II.

Pramene:

Bagin, A. - Šášky: Svätý Vojtech. Bratislava 1991; v reedícii s doplnením, Trnava 1997; Bagin, A.: Po stopách úcty svätého Vojtecha na Slovensku. Katolícke noviny, r. 90, 1975, č. 16, s. 4; Chaloupecký, V.: Sv. Vojtěch a jeho poslání v Uhrách a v Polsku. In: Co daly naše země Evropě a lidstvu 1. Praha 1939, s. 20-23; Czeska-Maczyňska, M.: Kristov rytier. Trnava 1947; Judák, V.: Úcta sv. Vojtecha u Slovákov. Duchovný pastier, r. 78, 1997, č. 5, s. 210-216; Klein, D. H.: Das grosse Hausbuch der Heiligen. Augsburg 1995, s. 186-188; Kollár, P.: Sv. Vojtech - most stredoeurópskych národov. Duchovný pastier, r. 78, 1997, č. 4, s. 148-151; Krásl, F. - Ježek, J.: Sv. Vojtěch, druhý biskup pražský. Praha 1898; Neužil, F.: Bosý biskup z Libice. Praha 1991; Ondruš, R.: Dosiahli cieľ. Životy svätých usporiadané podľa liturgického kalendára. Rím 1984, s. 220-226; Podlaha, A. - Šittler, E.: Album svatovojtěšské. Památky svätých Patronů národa československého 2. Praha 1897; Pole, J. (red.): Svätý Vojtěch. Sborník k miléniu. Praha 1997; Solle, M.: Od úsvitu křesťanství k sv. Vojtěchu. Praha 1996; Zborník z medzinárodného sympózia pri príležitosti 1000. výročia mučeníckej smrti sv. Vojtecha. Zabrze 1997.