logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Andrej - Svorad, sv.

Tituly:

mních - pustovník

Životopisné dáta:

* 10. stor. – † okolo 1030

Životopis:

Podľa poľskej tradície sa narodil v poľskom mestečku Opatowiec a pustovníčil neďaleko dediny Tropie nad Dunajcom, kde sa dodnes udržuje veľká svoradovská tradícia. (V stredoveku tam nitriansky biskup posielal niekoľko okovov vína z vinice, ktorú v Nitre založil údajne sv. Svorad.) Podľa názoru iných (J. Kútnik-Šmálov, prof. Š. Ondruš) pochádzal z územia severného Slovenska. Ďalšia verzia (prof. I. Boba) hovorí o jeho pôvode z juhu, z mesta Pula. Okolo r. 1000, za vlády Štefana I., sa Svorad dostal do Nitry, kde vstúpil do rehole benediktínov v Kláštore sv. Hypolita na Zobore. Od opáta Filipa prijal mníšske rúcho a rehoľné meno Andrej. Tu žil životom benediktínskeho mnícha, v duchu Reguly sv. Benedikta a hesla „ora et labora“ („modli sa a pracuj“). Pustovníčil na Zobore a na Skalke pri Trenčíne. Žil v tvrdej telesnej askéze, ktorá v mnohom pripomína askézu východných mníchov-pustovníkov (ťažká práca - klčovanie lesa, obmedzovanie spánku, časté pôsty). Na znak kajúcnosti nosil reťaz, ktorú na ňom objavili až po smrti. Pochovali ho v Bazilike sv. Emeráma v Nitre, po štyroch rokoch k nemu pochovali aj jeho žiaka, nasledovníka a spoločníka Benedikta, ktorý zomrel na Skalke. Odvtedy si ich veriaci ľud uctieval spoločne ako svätcov, ich kult oficiálne spolu s inými uhorskými svätcami, s kráľom Štefanom I., jeho synom kniežaťom Imrichom a čanádskym biskupom Gerhardom potvrdil pápež Gregor VII. (1073-1085). O ich kanonizáciu sa zaslúžil uhorský kráľ sv. Ladislav († v Nitre v r. 1095). Niektorí sa domnievajú (napr. P. Ratkoš), že vonkajším prejavom beatifikácie sv. Svorada-Andreja bolo už pochovanie nitrianskej kapitulnej bazilike (depositio) a o štyri roky neskoršej Benediktovej beatifikácie zase prenesenie jeho ostatkov z rieky Váh pri Trenčíne (inventio et translatio) a uloženie do hrobu rovnako v nitrianskej bazilike, a nie na kláštornom cintoríne na Zobore.
Prvýkrát sa vyskytuje ich spoločný kult v Nitre v označení nitrianskej baziliky a kapituly z r. 1111 s titulom svätých pustovníkov. Stali sa patrónmi Nitrianskeho biskupstva; sv. Svorad patrónom Nitry (1739). Obaja sú najstaršími úradne kanonizovanými svätcami Slovenska. Osudy telesných pozostatkov sv. Svorada-Andreja a Benedikta boli pohnuté. Časté vojnové udalosti, ktorým sa Nitra nevyhla, nenechali odpočívať v pokoji ich telá. Ich relikvie boli uložené vo viacerých relikviároch. Nitriansky biskup Tomáš Pálfi dal zhotoviť umelecky zdobenú striebornú schránku (1674) - relikviár pre ostatky sv. Svorada-Andreja a Benedikta, v ktorej sú uložené doteraz.
Nápis na hornej časti relikviára, ktorý môžeme čítať i dnes, znie: „Divis tutelaribus ecclesiae Nitriensis, Andreae et Benedicto martyris Thomas Pálffy ab Erdőd, Epp. Nitriensis, cancellarius Ung. f.f. anno D. 1674.“ Relikviár sa nachádza (od r. 1933) v románskej časti Katedrály sv. Emeráma na Nitrianskom hrade. Životy oboch svätcov sú opísané v stredovekej legende, ktorá sa ako prvá zaoberá územím Slovenska vo väčšej miere (Nitra, Trenčín). Napísal ju ich súčasník, benediktínsky mních, v tom čase päťkostolský biskup sv. Maurus v rokoch 1064-1070, podľa rozprávania Benedikta a opáta Filipa: Vita sanctorum heremitarum Zoerardi confessoris et Benedicti martyris (Život svätých pustovníkov Svorada, vyznávača, a Benedikta, mučeníka). Maurovu legendu v priebehu 11. až 15. stor. odpisovali v benediktínskych kláštoroch na slovenskom území, osobitne v Kláštore sv. Hypolita na Zobore, kde úcta obidvoch pustovníkov zapustila hlboké korene.
Najstarší zo zachovaných odpisov pochádza až zo 14. stor. V tomto kódexe je nielen úplná verzia Maurovej legendy, ale aj ofícium „mučeníkov Andreja a Benedikta“. Neúplnú, hoci staršiu verziu nachádzame v Záhrebskom breviári z rokov 1273-1294. V knižnici bratislavskej Kolegiálnej kapituly sv. Martina bol v minulosti rukopis Maurovej legendy v kódexe z r. 1340, ktorý je nateraz nezvestný. Rukopis Maurovej legendy je aj v kódexe, ktorý vznikol v 1. polovici 15. stor. v Pasové a teraz je uložený v Bavorskej štátnej knižnici v Mníchove. Z konca 15. stor. pochádza odpis legendy v kódexe z kláštora rehoľných kanonikov Rouge Cloitre (Rubrae Vallis) pri Bruseli; uložený je v tamojšej kráľovskej knižnici. Centrom ich úcty sa stala Nitra, Skalka pri Trenčíne, Tropie (Poľsko), Pannonhalma (Maďarsko) a rozšírila sa aj na Moravu, do Čiech, Chorvátska, Talianska. Zásluhou misionára Vincenta Lechoviča SVD je kostol zasvätený sv. Svoradovi aj na indonézskom ostrove Timor. Na Slovensku sú sv. Andrejovi-Svoradovi zasvätené kostoly na Skalke pri Trenčíne, v Kysuckom Lieskovci, Hvozdnici (okr. Bytča), v Topoľčanoch.

Pramene:

Acta Sanctorum Ungariae, ex Joannis Bollandi Societatis Jesu Theologi, Continuatoribus, Aliisque Scriptoribus excerpta, et Prolegomenis, ac Notix illustrata. Semestre Secundum. Trnava 1744, s. 54-69; Boba, I.: Saint Andreas-Zoerard: A Pole or an Istrian? Ungarn Jahrbuch 7, 1976; (Hevenesi, P.): Ungaricae Sanctitatis Indicia, Sive Brevis quinquaginta quinque Sanctorum, Beatorum, ac Venerabilium memoria Iconibus expressa. Trnava 1737, s. 65-68; Hodál. J.: Dvaja slovenskí pustovníci v XI. storočí. In: Z minulosti Slovenska. Bratislava 1928, s. 39-66; Holinka, R.: Sv. Svorad a Benedikt, svétci Slovenska. In: Revue Bratislava VIII. Bratislava 1934, s. 304-352; Judák, V.: Hviezdy slovenského neba. Trenčín, 1993, s. 29-60; Judák, V.: Priatelia Boží. Slovenské martyrológium. Bratislava 1995, s. 41-45; Judák, V.: Sv. Svorad, patrón mesta Nitry. Nitra 1999; Kútnik, J.: O pôvode pustovníka Svorada. In: Nové obzory 11. Košice 1969, s.5-122; Marsina, R.: Legendy stredovekého Slovenska. Budmerice 1997, s. 41-43, 345-348; Marsina, R. (red.): Skalka pri Trenčíne. Miesto legiend a pútí. In: Zborník z vlastivedného seminára 23. mája 1996. Trenčín 1997; Slovenský biografický slovník I. Martin 1986, s. 62-63; Stárek, L.: Ondrej Svorad (Zoerard) a Benedikt ochráncovia biskupstva nitrianskeho. Cyrill a Method, r. 2, 1852, č. 19-21; Šprinc,M.: Svätý Andrej-Svorad. Umelecký životopis svätca. Scranton 1952, Bratislava 1996.