logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Žilka, Ľudovít, SDB

Tituly:

pedagóg, redaktor, trpiteľ za vieru

Životopisné dáta:

* 23. júla 1905, Dubovany, okr. Piešťany – † 27. októbra 1957, Bratislava

Životopis:

Ako dvojročný stratil matku a ako desaťročný otca. Študoval na Štátnom reálnom gymnáziu v Ružomberku, od r. 1924 na gymnáziu v Šaštíne. Ako dvadsaťročný vstúpil do Saleziánskej spoločnosti v Radne v Slovinsku. Pedagogickú prax vykonával v rokoch 1927-1929 v Šaštíne a v rokoch 1929-1930 vo Svätom Beňadiku. Na štúdium teológie ho poslali do Turína (Taliansko), kde ho 8. júla 1934 vysvätil kardinál Msgre. Maurilius Fossati za kňaza. Na primičný obrázok si napísal „Rodičia ma opustili, Boh sa ma ujal“.
Spočiatku pôsobil ako kaplán v Bratislave na Miletičovej ulici do roku 1937. V roku 1938 sa stal prvým direktorom saleziánskeho ústavu v Žiline. Lenže ten ústav si musel najprv postaviť. To sa mu podarilo už v roku 1938. Dovtedy býval v poschodovom domčeku pri Kostole Obrátenia sv. Pavla. V tomto kostole aj celebroval sväté omše. Neúnavne pracoval a chodil robiť nábory do ústavu po okolitých obciach. Stal sa zakladateľom a direktorom saleziánskeho diela v Topoľčanoch (1941-1946). V rokoch 1945 a 1946 si išiel odpočinúť na liečenie do Tatranskej Kotliny, kde vykonával duchovnú službu. Potom ho ustanovili za špirituála malého seminára v Trnave. V r.1949 ho poverili správou farnosti vo Váhovciach, okr. Galanta. Po násilnom zrušení rehoľných spoločností r. 1950 ho odvliekli z fary, najprv ho uväznili v Šaštíne, potom deportovali do Podolínca, odtiaľ na nútené práce do Oseku pri Duchcove a Ľubochne. Z Ľubochne sa mu podarilo utiecť v roku 1952 a odvtedy sa skrýval na rôznych miestach. Jeho najväčšou starosťou boli saleziánski klerici, ktorí nemohli doštudovať. Organizoval pre nich schôdzky. Peniaze získaval od pánov farárov, ktorí mu dávali úmysly na sväté omše. V roku 1955, keď sa vracal z fár, pri Trenčíne ho zastihla náhodná vlaková prehliadka. Našli u neho peniaze na 500 svätých omší, ktoré už nikdy nemohol odslúžiť. Odviezli ho do väzenia v Žiline (v budove, ktorú on nedávno staval ako saleziánske dielo), a tam vymýšľali, z čoho ho obvinia. Do cely mu nasadili svojho konfidenta, ktorý vo svojich správach na neho napísal mnoho nehorázností. Napokon ho o rok odsúdili na Krajskom súde v Bratislave v procese s ďalšími saleziánmi na tri a pol roka väzenia a na stratu občianskych práv. Najprv usadili v sále piatich obvinených saleziánov a napokon dovliekli jeho – už nepríčetného. Chodiť už nevládal. Pre zdravotný stav ho vylúčili z procesu a samostatne ho odsúdili na tri a pol roka. Jeho väznitelia si neboli istí, či duševnú chorobu nepredstiera, preto ho poslali na vyšetrenie na väzenskú psychiatriu do Prahy-Bohníc. Najprv ho väznili v Šaštíne, potom ho deportovali do Podolínca a odtiaľ na nútené práce do Oseku pri Duchcove. Napokon ho previezli do Bratislavy, kde ho pri vypočúvaní trýznili. Zdravie sa mu však stále zhoršovalo. Väznitelia videli, že sa blíži jeho koniec. Preto ho rýchlo odniesli do neďalekej Štátnej nemocnice, aby im nezomrel vo väzení ako mučeník.
Na začiatku svojej organizačnej, pedagogickej a dušpastierskej činnosti v rokoch 1936-1938 redigoval aj časopisy Don Bosco a Saleziánske zvesti. Článkom Sv. Ján Bosco a Panna Mária Pomocnica prispel do knihy Viliama Jozefa Máchala Regina cleri.

Pramene:

Pašteka, J.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, s. 1548; Prikryl, P.: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014, elektronický text.

Šefredaktor periodika

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
1063629Žilka, Ľudovít, SDBDon Bosco ročník VII. September-Október1936

Autor článkov

Por. č.ČasopisRok ČísloZodpovednosťNázov
41954KRÁĽOVNÁ SVÄTÉHO RUŽENCA.19284Ľudo Ž... a. Kiežby sme mali také matky!
42240KRÁĽOVNÁ SV. RUŽENCA.19286Ľ... Ž... Čo môže dobrý príklad!