logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Zelenič, Teodul Martin, OFM

Tituly:

rehoľný brat, spolutvorca polemického spisu AntiFándly

Životopisné dáta:

* 16. októbra 1746, Senec – † 25. júna 1820, Trnava

Životopis:

Pochádzal zo slovenskej rodiny, ale hovoril aj po nemecky. Do rehole františkánov ho prijali v Kláštore sv. Kataríny neďaleko Naháča v trnavskom okrese 17. júna 1767 za trvalého terciára s rehoľným menom Teodulus. Pri vstupe do rehole bol už vyučeným čižmárom, v reholi sa vyučil za kuchára a pekára; v kláštore aj vykonával tieto služby. Dňa 18. júna 1768 zložil v Malackách terciársku profesiu - rehoľné sľuby, a ostal tam do júla 1773, keď ho preložili do Keszthely v Maďarsku. V auguste 1775 prešiel do kláštora v Bratislave, po roku ho preložili späť do Svätej Kataríny. Tam chcel byť plnoprávnym františkánom, preto ho 5. novembra 1776 prijali do noviciátu. Neskôr sa však zistilo, že brat Teodul pred rokmi zložil terciársku profesiu, a tak po celý život už zostal terciárom; žil ako jednoduchý františkán, brat-fráter tretieho rádu. V období jozefinizmu bol kláštor vo Svätej Kataríne kráľovským dekrétom z 22.7.1786 zrušený, ale brat Teodul v ňom býval až do jeho úplnej likvidácie; vo februári 1787 sa presťahoval do kláštora v Bratislave, odkiaľ ho preložili do Trnavy (1811) a tam ostal až do smrti. Pochovali ho v krypte pod františkánskym kostolom.
S jeho menom sa v slovenskej literatúre stretáme na titulnej strane a v úvode polemického spisu AntiFándly. Farár v Naháči Juraj Fándly napísal a vydal knihu Dúverná zmlúva medzi mníchem a ďáblem (1789); bola to prvá tlačená kniha napísaná bernolákovskou slovenčinou. Tá sa nepáčila J. I. Bajzovi, ktorý už predtým písal a vydával knihy svojskou slovenčinou a pravopisom. No nešlo len o jazykovú stránku; v knihe Fándly z pozícií osvietenstva kritizoval rehoľníkov, františkánov v Kláštore sv. Kataríny, ktorý dobre poznal a žiarlil naň, lebo jeho farníci radšej chodili do františkánskeho ako do farského kostola. Bajza bránil svoju slovenčinu a františkáni seba; tak vznikol polemický spis Anti-Fándly aneb Dúverné zmlúváni medzi Theodulusem tretího franciškánuv rádu bosákem a Jurem Fándly naháckym farárem a proti jeho Dúvernéj zmlúve medzi mníchem a ďáblem (Halle 1789). Tak autorstvo, ako aj miesto vydania knihy bolo mystifikované; v skutočnosti vyšla v tlačiarni v Trnave na Halenárskej ulici. V úvode knihy je aj priezvisko Zelenič. Keďže Teodul Zelenič nemal vyššie vzdelanie, aby sám bol schopný túto knihu napísať, J. Fándly bol presvedčený, že ozajstnými autormi spoluúčastnými na vydaní spisu AntiFándly boli J. I. Bajza, farár v Dolnom Dubovom, Tomáš Chovanček, farár v Chtelnici, a trnavskí františkáni, menovite páter Vojtech Šimko a fráter-brat Teodul Zelenič (ako Šimkov informátor). V polemickom spise sa uvádzajú podrobnosti z Kláštora sv. Kataríny, ktoré mohol poznať len človek, čo tam býval, a to spomedzi spomínaných bol jedine fráter Teodul Zelenič. Od neho pochádza materiál na obhajobu kláštora, ktorý však literárne spracoval páter Šimko. Fándly sa s Teodulom Zeleničom dávnejšie poznal a vedel o jeho zástoji v polemike. Kritikom Fándlyho slovenčiny bol J. I. Bajza.
Imrich Kotvan vo svojej Bibliografii bernolákovcov (1957) uvádza spis AntiFándly pod autorstvom J. I. Bajzu.

Pramene:

Pašteka, J.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, s. 1522.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
917736Zelenič, Teodul Martin, OFMAnti-Fándly aneb Dúverné zmlúváni medzi Theodulusem tretího franciškánuv rádu bosákem a Jurem Fándly naháckym farárem a proti jeho Dúvernéj zmlúve medzi mníchem a ďáblem1789